Reťazenie emócií

Autor: Matej Lorko | 17.11.2012 o 18:00 | Karma článku: 10,93 | Prečítané:  335x

Veríte tomu že vrana k vrane sadá, ako sa do hory volá, tak sa z nej aj ozýva, že násilie plodí násilie a za dobrotu sa nemusíte nutne dostať na žobrotu? Ja áno!

Stredajšia lekcia spinningu sa mi neplánovane predražila. Lístoček za stieračom neveštil nič dobré a ani nič dobré nepriniesol. Na mestskej polícii mi s úsmevom oznámili, že na mňa ktosi zavolal hliadku a ona jednoznačne zdokumentovala parkovanie dvoma kolesami na mestskej zeleni.

Na tom by toho zas tak veľa nebolo. Faktom ale je, že mi ani len nenapadlo, že by moje 2 kolesá na zmesi starého betónu a blata mohli niekomu prekážať. Naozaj som netušil, že robím niečo zlé. Pán strážca zákona bol však neoblomný a pokuta ma neminula.

Potom som ale začal trošku uvažovať. Čo to je za človeka, ktorý ich zavolal a prečo to vlastne robil? Aké sú jeho pohnútky? Možnosť, že by sa jednalo o zarytého enviromentalistu, ktorý to robí kvôli "zeleni" som vylúčil hneď. Fyzicky prekážať moje auto tiež nikomu nemohlo. Ostalo mi teda smutne konštatovať, že dotyčný volal policajtov s najväčšou pravdepodobnosťou len tak, "pre radosť". A to ma nahnevalo.

A tak som uvažoval ďalej. Aby mi to šlo ľahšie, pokúsil som sa predstaviť si ho a provizórne som ho nazval Pišta. Takže Pišta na mňa zavolal polišov. Osobne ma iste nepozná, bolo mu jedno kto tú pokutu dostane, hlavne nech niekomu urobí zle. Možno aj chudák Pišta niekedy zaparkoval v priestore, ktorý sa s oboma prižmúrenými očami dá nazvať mestskou zeleňou a niekto ho hneď napálil. Tak to teraz robí ďalším.

A potom sa to stalo. Rozhliadol som sa a hneď zbadal minimálne 5 ľudí, ktoých by som zase mohol dostať ja. A reťaz sa bude veselo reťaziť ďalej! Síce sa za to hanbím, ale na niekoľko stotín sekundy mi naozaj hlavou prebehla myšlienka na to, že by som mal hneď a zaraz vytiahnuť telefón a posunúť moju zlosť zase o krok ďalej. Našťastie som sa z toho rýchlo spamätal.

Hehe, že reťaz. To sa mi podarilo. Počkať! Na tom možno niečo bude! Možno keby nikto nenaboznoval Pištu, nemusel som byť delikventom ani ja. Žeby stačilo tak málo? Verím že áno. A tiež verím, že to musí fungovať aj naopak. Možno by sme si navzájom nemuseli odovdzávať hnev, frustráciu či zlosť. Možno by sme si mohli odovzdávať dobrú náladu, pohodu a radosti.

Rozhodol som sa, že to budem skúšať. Príležitosť sa iste nájde každý deň. Veď koniec koncov, úsmevy sú stále zadarmo, nikomu neublíži pozdrav a pár príjemných slov, hoci aj neopätovaných a dobrý skutok ešte zatial tiež nie je zdanený. A budem čakať, či sa to zreťazí, alebo možno dokocna zacyklí. Tak mi držte palce!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?