Americký sen Petra Sagana - cesta k dúhe

Autor: Matej Lorko | 30.9.2015 o 18:39 | Karma článku: 7,74 | Prečítané:  1163x

Že je Peter Sagan majstrom sveta? To už asi nikoho neprekvapí. Ale čo všetko musí „klapnúť“, predtým, než vás oblečú do dúhového dresu?

Nedeľňajšiu, vyše 6 hodinovú, ale o to krajšiu tortúru v Richmonde som si dovolil rozdeliť do štyroch fáz. Prvá sa zameria na priebeh celých pretekov, až po hranicu 4 km pred cieľom, druhá potom zmapuje nasledujúce 2 kilometre, tretia záverečné Saganove 2 kilometre a nakoniec ostane aj priestor pre gratulácie.

1) 255 kilometrov ako príprava na neľútostný finiš

Preteky v Richmonde boli vypísané na vyše 260 kilometrov, počas ktorých sa 15 krát prechádzalo cez mestský okruh, dlhý 16 kilometrov. Prvých 12 kilometrov okruhu tvorili pomerne široké a prehľadné cesty s kvalitným povrchom (o čom svedči aj úplné minimum defektov počas pretekov všetkých kategórií), na ktorých bolo takmer nemožné efektívne zaútočiť. Všetka pozornosť favoritov sa tak upínala na záverečné 4 kilometre, v rámci ktorých sa pretekalo cez 3 krátke, ale zato veľmi prudké stúpania. Prvé dva z nich boli dokonca po dlažobných kockách, posledné už bolo asfaltové. Hlavnou otázkou teda nebolo kde sa vytvorí rozhodujúci útok, ale kedy. Ten sa nakoniec udial až v záverečnom kole. Čo sa dialo pred ním?

Na začiatku pretekov sa vytvoril klasický únik, tvorený z pretekárov, ktorí sa prišli hlavne ukázať v záberoch televízií, nemali reálnu šancu bojovať o výsledok. Tieto úniky často na MS dostávajú obrovský priestor, tentokrát ale bolo všetko inak. Náskok nikdy nepresiahol 5 minút, od začiatku sa do jeho sťahovania pustilo Holandsko. Holanďania nemajú špičkového šprintéra, preto ich cieľom bolo pravdepodobne vytvoriť čo najtvrdšie preteky hneď od začiatku, tak aby najrýchlejší pretekári boli v poslednom kole čo najviac vyčerpaní. Únik naháňal prakticky jediný muž – Jos van Emden, a po fantastickej, vyše 150 kilometrovej jazde na úplnom čele pelotónu, sa mu podarilo náskok úplne zlikvidovať. Toto tempo Saganovi jednoznačne vyhovovalo.

40 kilometrov pred cieľom sa odohral jediný hromadný pád pretekov, Peter Sagan sa mu našťastie tesne vyhol. To bolo veľmi dôležité, keďže slovenské mechanické auto bolo v kolóne až 27. v poradí a kým by sa v prípade problémov k Saganovi dostalo, mohlo už byť po pretekoch. Sagan jazdil opatrne hlavne cez občerstvovacie zóny, ktoré boli pomerne nebezpečné. Vždy, keď nebola voda v jednoduchom dosahu, doniesol mu ju brat Juraj, alebo Michael Kolář.

Nasledoval veľmi nebezpečný únik siedmych extrémne silných jazdcov (boli medzi nimi dokonca dvaja bývalí majstri sveta), a keď mali zrazu 30 sekundový náskok, problém pre Sagana bol na svete. Našťastie ho zachránilo Nemecko, ktoré vpredu nemalo nikoho a tak sa rozhodlo zlikvidovať tento únik za každú cenu. Nemci pre tento cieľ dokonca obetovali aj Andrého Greipela víťaza 4 etáp z poslednej Tour de France, ktorý mal pôvodne byť záložným plánom na finále, v prípade hromadného špurtu. Greipel po hektickej naháňačke a dostihnutí úniku odpadol z pelotónu už v predposlednom kole. Nemecká stíhačka bola ďalším malým „štastíčkom“ pre Sagana. Ak by vpredu ostal aj nemec Degenkolb, možno by pelotón utečencov už nedobehol a Sagan by bojoval iba o ôsme miesto.

 

2) 3 dostihnuté a jeden rozhodujúci atak

Štyri kilometre pred cieľom bol pelotón pohromade a tak mohla nastať rozhodujúca bitka. Bolo jasné, že vyhrá niekto z najväčších favoritov, outsideri už v tejto chvíli nemali šancu. Favoriti sa mohli buď spoľahnúť na svoj šprint v hromadnom dojazde, alebo mohli skúsiť inú taktiku – atakovať a odskočiť od pelotónu. V cyklistike je pomerne častým javom, že ak zo skupiny odíde jediný útočník, je schopný svoj náskok udržať až do cieľa, keďže za ním sa začne taktizovať – nikto sa nechce zničiť pri stiahnutí útočníka, aby bol potom pred cieľom predbehnutý niekým, kto sa za ním celý čas iba vyvážal v závetrí.

Takéto ataky, pokusy o sólový nástup sme videli hneď štyri. Ako prvý zaútočil Zdeněk Štybar v stúpaní na prvý kopec Libby Hill, jeho nástup „zalepil“ nemec John Degekolb. V zjazde následne útočil holaďan Niki Teprstra a Sagan mohol za zlikvidovanie jeho nástupu opäť ďakovať Degenkolbovi. Nemci v nedeľu urobili pre Petra naozaj fantastickú robotu. Tesne pred stúpaním na 23. ulicu sa objavil tretí útočník – belgičan Greg Van Avermaet. Toho si už doskočil samotný Sagan, po jeho docvaknutí však neostal sedieť, ale predviedol svoj vlastný útok, ktorý sa nakoniec ukázal byť víťazným. Degenkolb už nemal silu odpovedať.

 

3) Sagan a jeho sólo do cieľa

Na vrchole predposledného stúpania sa Sagan ocitol osamotený a vtedy už vedel, že toto je situácia „teraz alebo nikdy“. Nasledujúce vyše 2 kilometre boli fantastickou ukážkou jeho sily, vôle, ale aj brilantnej techniky. Naberal sekundičky v zjazdoch a v zákrutách, v poslednom kopci a na rovinke prakticky nič nestratil. Naopak, za ním sa podľa predpokladov začalo taktizovať, Van Avermaetovi sa nepodarilo presvedčiť nóra Boassona Hagena k spolupráci pri dostihnutí Sagana, nakoniec ich oboch pohltili zvyšky natrhaného pelotónu. Slovensko to ale nezaujímalo, sústredili sme sa iba na posledné Saganove metre. Na poslednom stúpaní sa zrazu dostal do problémov, keď si pri zábere vypol tretru, našťastie sa mu ju však podarilo okamžite opäť zapnúť do pedálu. Potom už nedal nikomu šancu, aby ho dostihol.

 

4) Všetci milujú Sagana!

Saganove oslavy v cieli boli nevídané. Žiadne veľké gestá či pózy. Divákom rozdal všetko, čo mal na sebe a bolo dostatočne jednoduché to dať dole a následne začal prijímať gratulácie od svojich súperov. Skutočne krásne zábery, najmä na Boonenovo „Ty, ty, ty, dokázal si to!“ a objatie so Štybarom. Zdalo sa, že Saganovi ten titul prajú takmer všetci.

Veľké oslavy vzbĺkli aj na sociálnych sieťach a rôznych internetových fórach a to zďaleka nie len na Slovensku. Peter Sagan konečne vyhral naozaj veľký pretek, konečne vstúpil medzi legendy. Ako to však už pri týchto príležitostiach býva, objavili sa aj nenávistné komentáre. Sagana je však veľmi ťažké kritizovať za jeho pretekanie, je to možno najagresívnejší a najvšestrannejší jazdec v pelotóne a sledovať jeho počínanie na bicykli je vždy zaručená zábava. „Hejteri“ sa preto obúvajú do jeho možno trochu nerozvážnych vyhlásení či činov z minulosti. Špeciálnou kategóriou je aféra z pódiového ceremoniálu Okolo Flámska 2013, keď Peter chytil za zadok hostesku Maju Leye. Sú ľudia, ktorí mu to nemôžu zabudnúť. Ale tentokrát by už mohli. Samotná Maja totiž Saganovi gratulovala prostredníctvom Twittru a naozaj sa nezdá, že by na nej tento drobný incident zanechal nejaké trvalé následky :)

Pripomeňme si na záver príbeh Petra a Maji na štyroch fotografiách:

1 – Maja dekoruje Fabiana Cancellaru po jeho víťazstve na Okolo Flámska 2013

2 – O 10 dní neskôr prináša Peter pre Maju ako ospravedlnenie kvety pred štartom pretekov Brabantský šíp

3 – Peter o pár hodín tieto preteky vyhráva a na pódiu sa opäť stretáva s Majou

4 – Majin status na Twitteri po Petrovom víťazstve na MS 2015

 

Tak Peter Sagan má konečne svoj veľký triumf a navyše sa zdá, že teraz ho už musia mať radi úplne všetci. Peter, veľa šťastia v dúhovom drese, tešíme sa na tvoje ďalšie nezabudnuteľné predstavenia!

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?