Unfinished

Autor: Matej Lorko | 18.1.2016 o 18:16 | Karma článku: 3,08 | Prečítané:  308x

Náš svet, naša príroda konce nepozná. Možno, by sme sa aj my mohli snažiť častejšie používať tri bodky namiesto jednej...

Niektoré slová by mali ostať nevypovedané, niektoré vety by mali ostať nedokončené. Slová sú zraňujúce aj krásne, mizerné aj povznášajúce, sú tým najcennejším, čo máme a zároveň ničím. Slová sú vlajkovou loďou ľudskej geniality, predstavujú všetko, čím sa chceme odlíšiť od prírody, všetko, čo nám dodáva pocit nadradenosti. Slová sú záhadné momenty na polceste medzi subjektívnym a objektívnym svetom, sú tým, čím sa snažíme ovládať svet a pritom sa od neho iba vzďaľujeme. Jeden múdry muž raz povedal, že to, čo je dôležité, je očiam neviditeľné. Myslím, si, že je to zároveň nevypovedateľné. Slová sú niekedy prikrátke.  Pred pár rokmi som s kamarátom strávil nezabudnuteľné dve hodiny na letnej terase. Nebolo to moje najlepšie obdobie, ťažilo ma mnoho slov, ktoré som chcel aj nechcel vysloviť zároveň. Pozdravili sme sa, vypili postupne štyri pivá a potom sme sa rozlúčili. Za celý ten čas nepadla jediná veta a napriek tomu som cítil, že ma vníma a že mi rozumie. Nikdy som sa necítil byť pochopený viac.

Niektoré príbehy by mali ostať neukončené. Happy-endy sú úžasným vynálezom, ktorý sme dokázali pretaviť na stroj vyrábajúci príjemné spomienky. Aby sme si ich mohli zarámovať a uložiť na poličku, znehybniť a zabiť všetko to, čo predchádzalo tomu veľkolepému momentu, keď večer zapadá Slnko a svet sa zdá byť v poriadku. Ale to, čo sme pochovali nám nemôže byť potravou. Je to neistota, chvenie v hrudi a očakávanie ďalšej kapitoly, čo nám dovoľuje ráno vstať a snažiť sa ďalej. Počas silvestrovskej noci som najprv stratil súdnosť a potom aj rukavice, ktoré si mi dala v posledný deň iného roku. Niektoré príbehy sa uzavrú, ale tie dôležité by mali ostať v nás. Od zajtra sa zmením? Zabudnem na všetko, čím som bol? Nie, svoje hriechy a omyly si chcem navždy niesť so sebou. Sú súčasťou mňa, sú mnou.

Niektoré vzťahy by mali ostať otvorené. Snažíme sa mať všetko pod kontrolou, pálime mosty a kŕčovito vyslovujeme Zbohom, alebo sa za každú cenu dobíjame do brány, ktorá má práve nastavený odkazovač. Tak neuveriteľne málo dôverujeme. Svetu, osudu či Bohu. Najromantickejšiu noc svojho života som zažil len pár dní po letnom slnovrate. Keby som si mohol vybrať, určite by som nezvolil jednu z najkratších nocí celého roku. Ale bolo to tu a teraz, teraz alebo nikdy. Moja vysokoškolská múza. Z krátkeho uvoľnenia od hluku študentskej pivárne sa stala niekoľkohodinová prechádzka pod hviezdami. Ona mala frajera a ja som mal nekonečnú túžbu priniesť jej modré z neba. Ostali sme pri držaní sa za ruky, smiali sa a nakoniec... sme sa nerozlúčili. Slová ostali nevypovedané, veta nedokončená, príbeh otvorený. A taký mal ostať aj vzťah. Ale pokašlal som to. Na druhý deň som jej zavolal a donútil ju tak všetko uzavrieť.

Náš svet, naša príroda konce nepozná. Možno, by sme sa aj my mohli snažiť častejšie používať tri bodky namiesto jednej...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?