Ženy

Autor: Matej Lorko | 8.3.2011 o 18:31 | Karma článku: 9,80 | Prečítané:  1203x

Mám rád ženy. Možno som len podľahol silnejšej či slabšej tendencii sveta ako takého, krútiť sa okolo nich. Ale som za to rád. Rád sa krútim. Očami, hlavou alebo hoci aj celým telom. Nakoniec je to aj tak jedno. Ony vedia, že sa krútime. Ony proste vždy presne vedia, čo robia a navyše aj to, čo robí tá druhá, menšia polovica ľudstva.

Nie nadarmo sa ženy tak často prirovnávajú k líškam. Líška je proste kráľovná lesa. Má krásnu srsť, rafinované pohyby a držanie tela a vždy má kontrolu nad situáciou. Nad celým tým lesom. A keď sa náhodou dostane do úzkych, má líška ešte posledný a najsilnejší tromf. Vie sa úžasne zalíškať.

Mám rád ženské oči. Človek by ani neveril, čo všetko sa dá s takými očami dokázať. Milovať aj nenávidieť. Pohľad ženy ma vie prinúťiť nasľubovať modré alebo aj ružové z neba a potom tým sľubom aj uveriť. A nikdy na tie oči nezabudnúť. Zároveň ma však ženské oči vedia prinútiť aj k zúfalosti, ochotnej plakať aj za hriechy, ktoré som nikdy nespáchal.

Ale prinútiť asi nie je vhodné slovo. Ženy podľa mňa do ničoho nenútia. Ony si len vedia plánovať budúcnosť. Svoju a zároveň aj budúcnosť všetkých tých, ktorí im vyznali, vyznávajú či ešte len budú vyznávať lásku. A potom sa tej vízie držia. A nám neostáva nič iné, len sa držať tiež. A ideálne aj s nimi, držiac ich dlane.

Mám rád ženské zbrane a tiež ženskú bezbrannosť. Totiž, neviem odolať ich dlhým podpätkom a krátkym sukniam, vlasom plávajúcim vo vetre a zmoknutým blúzkam. A sladkým slovám. Ale rovnako ani ich slaným slzám a strachu.

Strachu.. ale čoho sa vlastne ženy boja? Podľa mňa ničoho, okrem chvíľkových epizód, počas ktorých si menia farbu vlasov a spodného prádla a hľadajú svoj nový plán na lepšie zajtrajšky. A ešte sa boja toho, že raz prídeme na to, že si vystačia aj bez mužov a začneme sa tak cítiť zbytočnými. Tento strach však s prefíkanosťou tej najprefíkanejšej líšky maskujú za strach z pavúkov.

O ženách toho neviem veľa, ale asi to tak má byť. Chce sa mi totiž neochvejne veriť v to, že sa o nás nestarajú preto, že musia, ale preto, že chcú. V to, že hoci vždy vedia, čo sa má stať a stane, dajú nám šancu do ich réžie zasiahnuť. A v kútiku duše aj v to, že nás možno predsa len potrebujú, aspoň trochu.

Mám rád ženy. A dúfam, že aspoň dnes neostala bez kvietku ani jediná. Určite si totiž našu pozornosť zaslúžia a to aj v prípade, že ju nemali naplánovanú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Za hladomorom nie je len príroda, ale najmä ľudia

OSN po šiestich rokoch znovu vyhlásila hladomor. Okrem Juhosudáncov môže byť v ohrození až dvadsať miliónov ľudí.

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.


Už ste čítali?